Recyklácia plastov - druhý život pre plastové obaly
Rozšírenie plastov v polovici minulého storočia zmenilo svet. Polyméry sa zdali byť ideálnym riešením: lacná a univerzálna, ľahko recyklovateľná surovina, z ktorej sa v továrňach vyrábajú domáce spotrebiče, oblečenie, autá a lietadlá, obaly a celý rad predmetov dennej potreby. Pri všetkých svojich výhodách však plast čoskoro odhalil svoju zásadnú nevýhodu: jeho prirodzený rozklad trvá stáročia (doslova). Keď teda plastové odpadky pokryli celý svet, tento "zázračný" materiál sa stal globálnym problémom.
S plastovým odpadom sa nakladalo rôznymi spôsobmi: skládkovanie, spaľovanie v peciach, zakopávanie. Boli to však polovičaté, ekologické a neekonomické riešenia - najmä ak si uvedomíme, že plasty sa vyrábajú z neobnoviteľných fosílnych palív (ropy a plynu). Ako odpoveď na tieto neduhy sa ukázala recyklácia, ktorá vracia cenný, ale ekologicky problematický materiál do druhotného obehu.
Mechanická a chemická recyklácia
Najbežnejším typom recyklácie je tzv. mechanická recyklácia. V tomto prípade je prvou fázou vedúcou k opätovnému zaradeniu použitých plastov do materiálového obehu správne triedenie, t. j. separácia plastov podľa druhu (PET, HDPE, PVC a iné) a zdroja (komunálny odpad a odpad z domácností). Správne vyseparovaná surovina sa rozdrví a potom sa premyje v špeciálnych vodných kúpeľoch s detergentmi, odstredí a vysuší. Tento materiál sa spracúva vytláčaním na konečný výrobok, ktorým je v prípade plastov zvyčajne plastový granulát. V tejto forme putuje do tovární, ktoré recyklát 100 % využívajú v nových výrobkoch alebo ho pridávajú do pôvodných plastov. Existuje aj druhý spôsob recyklácie, tzv. surovinová alebo chemická recyklácia. Tá zahŕňa zmenu chemickej štruktúry plastu pomocou vhodných chemických rozpúšťadiel alebo teploty. Surovinová recyklácia je však drahšia a technologicky náročnejšia, a preto sa zatiaľ veľmi nevyužíva.
Žiadna recyklácia
Nakladanie s plastovým odpadom predstavuje pre ekosystémy a svetové hospodárstvo čoraz väčší problém. Odhaduje sa, že od začiatku expanzie plastov v 50. rokoch minulého storočia až po súčasnosť sa ich ročná produkcia zvýšila takmer 230-násobne. Podľa odhadov Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) sa v roku 2019 celosvetovo vyrobilo 460 miliónov ton plastov, ktoré vyprodukovali 1,8 miliardy ton emisií skleníkových plynov, čo predstavuje 3,4 % celosvetových emisií. Očakáva sa, že do roku 2050 by výroba plastov mohla presiahnuť až jednu miliardu ton ročne.
Pritom plastový odpad, ak sa s ním správne nenakladá, predstavuje hrozbu pre životné prostredie a ľudské zdravie. Pri výrobe polymérov sa do atmosféry uvoľňuje takmer 400 miliónov ton CO2. Viac ako 8 miliónov ton plastov sa každoročne dostane do oceánov, kde zabíja morské organizmy. Svetový fond na ochranu prírody (WWF) varuje, že znečistenie plastmi ovplyvnilo viac ako 2 000 živočíšnych druhov v ich prirodzenom prostredí a takmer 90 % skúmaných druhov bolo nejakým spôsobom postihnutých.
Z celej gigantickej masy plastového odpadu sa len veľmi málo recykluje. V tejto oblasti je preto potrebné ešte veľa urobiť. Predpisy v krajinách Európskej únie sa postupne zameriavajú na zníženie výroby polymérových výrobkov. Európska smernica stanovuje, že všetok vyprodukovaný plastový odpad musí byť do roku 2030 recyklovateľný; za odklad tohto plánu sa bude musieť zaplatiť vysoká cena.
Druhý život pre plastový obal
Takmer 40 % celkovej svetovej produkcie plastov ide do obalového priemyslu. Tam plnia mimoriadne dôležitú a užitočnú úlohu, pretože chránia obsah pred mechanickým poškodením a biologickým znečistením pri preprave a na pultoch obchodov, ako aj predlžujú jeho životnosť/trvanlivosť - a tak svojím spôsobom prispievajú aj k ochrane životného prostredia, pretože znižujú množstvo odpadu. Mnohé z nich však namiesto v nákladoch končia na zemi a práve pohľad na plastovú fľašu alebo fóliu pohodenú v tráve si najčastejšie spájame s plastovým odpadom.
Príklad plastových prepravných a skladovacích nádob dokazuje, že nie všetky obaly musia skončiť ako odpad. Opakovane použiteľné boxy vyrábané renomovanými spoločnosťami - ako napríklad bekuplast - dokážu používateľovi slúžiť až niekoľko rokov, než podľahnú prirodzenému opotrebovaniu. Výrobca sa zaväzuje, že bude od zákazníkov získavať staré obaly späť, aby ich potom mohol triediť, drviť, rozomlieť a znovu recyklovať. Z hľadiska kvality a vlastností materiálu nie je regranulát horší ako nový (pôvodný) materiál
Kontrola kvality
Spoločnosť bekuplast používa na výrobu svojich obalov len certifikované recykláty, ktoré spĺňajú prísne zákonné smernice pre kvalitu; do výroby nových obalov na potraviny sa tak dostávajú len recyklované suroviny získané z recyklácie použitých obalov na potraviny. Potvrdením vysokých environmentálnych štandardov spoločnosti je certifikát Modrý anjel, ktorý bol udelený niektorým recyklovaným nádobám. Tento certifikát potvrdzuje, že výrobky vyrobené z plastov spĺňajú najvyššie environmentálne, zdravotné a kvalitatívne normy, pretože vďaka svojej trvanlivosti šetria prírodné zdroje a energiu, neobsahujú látky škodlivé pre ľudské zdravie alebo nebezpečné pre životné prostredie a sú plne obnoviteľné.
Spoločnosť bekuplast ponúka aj obaly BQC, vyrobené z bekuplast Quality Compound, ekologické vratné prepravné obaly. BQC je polypropylénový kopolymér pozostávajúci z najmenej 50 % postkonzumného materiálu (PCM); môže obsahovať aj ďalších až 50 % postpriemyselného materiálu (PIM). Vďaka svojim technickým vlastnostiam je BQC vhodný na skladovanie a prepravu, a to aj v plne automatizovaných procesoch, pričom jeho kvalita nie je nižšia ako kvalita obalov vyrobených z primárnych plastov. Charakteristickou vlastnosťou BQC je jeho sýta farba, a to aj napriek vysokému podielu recyklovaného materiálu. Môže sa používať na všetky vratné prepravné obaly, ktoré neprichádzajú do kontaktu s potravinami.
Autor príspevku: Mgr:
