Inteligentné skladovanie a preprava potravín

Potreba nasýtiť stále rastúcu svetovú populáciu si vyžaduje minimalizáciu potravinových strát v potravinovom reťazci. Podľa celosvetových štatistík však veľká časť čerstvých produktov (napr. 1/3 ovocia a zeleniny) končí v koši, pretože neboli spotrebované pred uplynutím doby trvanlivosti alebo ich kvalita klesla pod úroveň prijateľnú pre spotrebiteľov.

Neváhajte s otázkami!

Sme tu, aby sme na ne odpovedali a pomohli vám lepšie spoznať našu ponuku. Váš záujem o našu firmu bekuplast je pre nás prioritou. Kliknite na tlačidlo vedľa – tešíme sa na vašu spätnú väzbu!

Väčšina týchto strát je výsledkom dvoch faktorov: plytvania v dôsledku nadmerných zásob a prirodzeného rozkladu potravín, ktorý sa síce nedá zastaviť, ale dá sa oddialiť - správnou optimalizáciou procesov skladovania a prepravy a prevenciou chýb v riadení chladiarenského reťazca. Tento problém bude narastať v dôsledku rastúcej globalizácie potravinového dodávateľského reťazca a zväčšujúcich sa vzdialeností medzi výrobcami a spotrebiteľmi.

Inteligentné skladovanie a preprava

Skladovanie potravinárskych výrobkov je prvým - po zbere alebo výrobe - článkom potravinového dodávateľského reťazca. Dodržiavanie príslušných predpisov o skladovaní je požiadavkou pre všetky komodity, ale je obzvlášť dôležité pre potraviny podliehajúce skaze. Musia sa dodržiavať stanovené teplotné rozsahy, pravidlá chladiaceho reťazca a hygienické predpisy.

Je dôležité prispôsobiť podmienky skladovania potrebám konkrétnych výrobkov; táto zásada sa vzťahuje na teplotu, ako aj na úroveň vlhkosti, obsah oxidu uhličitého (najmä v prípade skladov, v ktorých sa skladujú dozrievajúce výrobky, ako je čerstvé ovocie a zelenina), cirkuláciu vzduchu a mnohé ďalšie (viac informácií nájdete v článku "Ako správne zabezpečiť výrobky v chladiacom sklade?" (https://www.bekuplast.pl/blog/jak-wlasciwie-zabezpieczyc-produkty-w-magazynie-chlodniczym/).

Podobné zásady platia aj pri preprave potravinárskych výrobkov. V závislosti od vonkajšej teploty súvisiacej s ročným obdobím musia byť prepravné vozidlá používané v logistike dodávateľského reťazca vybavené riešeniami na vykurovanie alebo chladenie nákladného priestoru. Medzi takéto vozidlá patria chladiarenské návesy s rôznymi chladiacimi zónami, cisterny a izotermické nadstavby. Všetky vozidlá používané v logistike podliehajú nepretržitému monitorovaniu a zaznamenávaniu teploty.

Moderné technológie šetria straty potravín

Moderné technológie, modely a aplikácie na monitorovanie zmien v trvanlivosti zabezpečujú zachovanie optimálnych skladovacích podmienok a pomáhajú plánovať následné procesy v dodávateľskom reťazci a logistike. Máme na mysli najmä stratégiu "first-expired-first-out" (FEFO).

Ide o koncepciu, ktorá bola prvýkrát zavedená koncom 80. rokov 20. storočia. V skratke ide o zásadu vydávania tovaru zo skladu tak, aby výrobky s najkratšou dobou trvanlivosti a s najväčšou pravdepodobnosťou poškodenia opustili sklad ako prvé. Ich kvalita sa automaticky kontroluje pomocou zozbieraných údajov o skladovacích podmienkach (napríklad teplota a vlhkosť) a softvér na riadenie skladu potom tieto výsledky porovnáva s pravidlami rotácie zásob, smerovania a špeciálnej manipulácie. FEFO je zatiaľ skôr výnimkou ako pravidlom: vzhľadom na obmedzenú ponuku automatizovaných systémov na zber údajov a výpočet trvanlivosti našiel zatiaľ len málo praktických aplikácií, ale je to zaujímavá myšlienka na riešenie problému zásob podliehajúcich skaze.
Problémom FEFO je náročnosť posúdenia stavu kvality balených potravín, keďže mnohé biologické procesy prebiehajú zvonku neviditeľne. Na kontrolu tejto kvality odborníci používajú štandardné meracie zariadenia na kontrolu parametrov, ako sú teplota, vlhkosť a koncentrácia CO2 a O2, ako aj biologické modely, ktoré počítajú vplyv kumulatívnej teploty a ďalších faktorov na čerstvosť potravín.

Príkladom takýchto riešení, známych už od 70. rokov minulého storočia, sú tzv. časovo-teplotné integrátory (TTI), zariadenia, ktoré vizuálne zobrazujú stratu trvanlivosti spôsobenú teplotou. Zvyčajne majú podobu nálepiek, ktoré sa pripevňujú na výrobky podliehajúce skaze. Na ich povrchu je farebný indikátor a referenčná stupnica. Príklad TTI (Blue Dot) využíva farebný pigment, ktorý sa rozkladá v dôsledku chemickej reakcie prebiehajúcej vo výrobku pri pôsobení času a teploty. TTI však majú vo svojej podstate obmedzenú presnosť, pretože je veľmi ťažké presne porovnať teplotnú závislosť chemickej reakcie rozkladu farby markera s reakciami zodpovednými za znehodnotenie skutočného potravinového výrobku. TTI môžu informovať len o aktuálnom stave kvality, nie o tom, kedy a kde došlo k teplotnému skoku (t. j. kde bol prerušený chladiaci reťazec). Okrem toho sa tieto údaje musia čítať ručne, a preto ich nemožno integrovať do automatizovaných systémov plánovania.


Od projektu Pasteur k inteligentnému kontajneru

Výskumníci časom vyvinuli ďalšie a modernejšie riešenia. Jedným z príkladov je takzvaný projekt Pasteur, financovaný Európskou úniou v rokoch 2009 až 2012, ktorého cieľom bolo vyvinúť inteligentnú visačku obsahujúcu snímače teploty, pH, vlhkosti a plynov. Značku je možné čítať bezdrôtovo pomocou funkcie RFID. Naproti tomu ďalší európsky projekt CHILL-ON, financovaný v rokoch 2006 až 2010, sa zameriaval na predchádzanie, zisťovanie a predpovedanie rizík v oblasti bezpečnosti potravín v dodávateľských reťazcoch rýb a hydiny. Na dosiahnutie týchto cieľov sa použili zdokonalené chladiace technológie, techniky rýchlej detekcie mikroorganizmov a systém diaľkového monitorovania teploty. Hodnotenie trvanlivosti a rizík pre bezpečnosť potravín sa uskutočnilo pomocou nástrojov založených na matematických modeloch na výpočet rastu príslušných potravinových patogénov.
Technológiu integrujúcu elektroniku a systém hodnotenia kvality potravín v chladiacom kontajneri v prvej a druhej dekáde 21. storočia viedli výskumníci z Brémskej univerzity (Nemecko). Jej systém pozostával zo siete bezdrôtových snímačov inštalovaných vo vnútri alebo na povrchu potravinových paliet na monitorovanie odchýlok teploty a iných parametrov; jednotky na sledovanie nákladu inštalovanej vo vnútri kontajnera, ktorá merala údaje a vypočítavala prognózy trvanlivosti prepravovaného tovaru; telematickej jednotky na externú komunikáciu prostredníctvom globálneho mobilného komunikačného systému (GSM) alebo satelitných sietí; a vzdialeného servera poskytujúceho prístup k sieti a integráciu s podnikovými databázami.

Prevencia je lepšia ako likvidácia

Na tomto mieste je dôležité poznamenať, že je potrebné eliminovať prípady nesprávneho a/alebo neopatrného zaobchádzania s tovarom. V typickom reťazci monitorovanom environmentálnymi záznamníkmi možno pozorovať kombináciu mnohých zlých správaní, ako je napríklad umožnenie výrazných teplotných výkyvov, obmedzenie alebo úplné upustenie od predchladenia pred naložením výrobku do prepravného kontajnera, alebo dokonca vypnutie chladiacich jednotiek vodičmi nákladných vozidiel na noc s cieľom ušetriť palivo. Správne skladovanie čerstvých produktov tesne po zbere, ako je predbežné chladenie a balenie, je v tejto súvislosti tiež mimoriadne dôležité a môže byť prospešnejšie ako zložitejšie striedanie zásob na základe doby trvanlivosti.

 

Autor príspevku: Mgr:

Monika Sojka - marketingová špecialistka